Existuje celá hromádka serióznych vedeckých štúdií, ktoré triezvo a s nadhľadom (takmer sa dá napísať „liberálne“) uvažujúcemu človeku ukazujú ťažko spochybniteľný fakt. Totiž, že zvieracia prostitúcia funguje na zemeguli podstatne dlhšie, než ju vôbec okupuje ľudstvo ako také.
Prostitúciu ani omylom nevymyslel človek
Dokonca nie sme ani jediným živočíšnym druhom, ktorý ju aktívne praktizuje. Jedinečnosť máme snáď len v tom, že ju rozvíjame do foriem, na ktoré sa zvieracia prostitúcia a zvieracia ríša celkovo nechytá. Ale o tom inokedy. Prvé
indície o tom, že existuje (niečo ako) zvieracia prostitúcia
sa objavili okolo roka 1995. Skutočne seriózna štúdia, ktorá na druhý pokus prelomila hrádzu a iniciovala mnohé ďalšie výskumy, bola vo vedeckom svete publikovaná v roku 1998. V nej sa objavil opis niečoho, čo vedci pomenovali „transakčný sex“. Uverejnili ju Fiona Hunter (University of Cambridge) a Lloyd Davis (University of Otago), ktorí strávili päť rokov pozorovaním párenia tučniaka okatého (Pygoscelis adeliae).
Prvý pokus zverejnenia faktu prostitúcie medzi zvieratami urobil slávny britský vedec George Murray Levick už začiatkom minulého storočia. Teda už pred viac ako sto rokmi. Ten sa v rokoch 1910 až 1913 zúčastnil expedície na Južný pól nazvanej Terra Nova. Priniesol z nej fotografie a správy o pozorovaniach (aj) sexuálneho života už zmienených tučniakov okatých. Správy natoľko šokujúce, že do dnešného dňa si ich dovolil publikovať len magazín Polar Record a síce až v roku 2012 (!). Ide o opisy znásilňovania a to aj hromadného, o pozorovanie pedofílie (sex s nedospelými jedincami) či nekrofílie (súlož s často aj niekoľko mesiacov mŕtvymi telami) medzi tučniakmi.
Pri tomto všetkom sa potom zdajú opisy zvieracích homosexuálnych praktík skutočne úplne neškodnými… Na podklade Levickovej vedeckej práce vydal v roku 2019 Lloyd Spencer Davis knihu pod názvom „Polárna aféra: Zabudnutý hrdina Antarktídy a tajný milostný život tučniakov„. Žiaľ, zatiaľ neexistuje slovenský preklad týchto šokujúcich textov.
Transakčný sex, čo je len trocha jemnejšie a decentnejšie nazvaná
zvieracia prostitúcia, bol spozorovaný nielen u tučniakov,
ale aj u niektorých druhov opíc. Najvýraznejšie u kapucínov a u šimpanzov (z vedeckého hľadiska druh najpodobnejší človeku).
Ako funguje prostitúcia u tučniakov okatých
Kamienky na stavbu hniezd sú v oblastiach života tohto živočíšneho druhu artiklom veľmi vzácnym a vyhľadávaným. A to z hľadiska existenčného aj z hľadiska prestíže. Ich nedostatok je, logicky, spôsobený tým, že ide o trvalo zasnežené oblasti. Práve za kamienky poskytujú samice tučniaka sex samcom a to aj zadaným, žijúcim v pevnom a stálom párovom zväzku.
To dokazuje, že dotyčná samica si nehľadá partnera. Pretože ten, ktorého takto zvedie, sa jednoznačne vždy obratom vráti k svojej trvalej družke, čo dotyčná jednoznačne musí vopred vedieť zo známeho vzorca správania sa týchto zvierat. Ale že jej teda jednoznačne ide len a len o kamienok. A sex využíva čisto ako prostriedok na jeho získanie.
Ako funguje zvieracia prostitúcia u opíc
Rovnako jednoducho. Až na to, že opice sa neobmedzujú len na jeden druh tovaru. Menia sex za jedlo, akékoľvek. A vlastne sa neobmedzujú ani na túto výmenu.
Istá štúdia Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Nemecku dokonca ukazuje, že kapucíni vedia byť ešte prešpekulovanejší. Keď ich samice zistili, že za lesklé mince, ktoré získavali od ošetrovateľov za plnenie rôznych úloh, dostanú spätne na výmenu od nich jedlo – poskytovali samcom sex za tieto mince.
Takže „objavili“ nielen jednoduchú výmenu v zmysle šukačka za žrádlo. Ale prepracovali systém na platobný, pri ktorom za sex získali platidlo a až za to si „nakúpili“ krmivo…
