Prostitúcia, poťažmo kupliarstvo a ich obhajoba – sizyfovská práca, do ktorej sa z času na čas opriem. Zdrojom dnešného blogu je kapitola z “Obhajoby neobhájiteľného” od skvelého amerického ekonóma tzv. rakúskej školy Waltera Edwarda Blocka. Háji v ňom rôzne druhy ľudského konania, ktoré je možno (niekde) ilegálne či pochybné – no ktoré v princípe nielenže nemá obeť, ale často dokonca slúži v prospech verejnosti.
A prečo hájim neobhájiteľné? Pretože mi to prosto nedá. Ver alebo never – nie pre vlastnú obhajobu. UŽ NIE. Už je mi naozaj jedno, ak ma niekto vo svojich očiach odsúdi napriek všetkému, čo – mimo erotického priemyslu – robím a ako žijem. Iba preto, že kedysi jednou zo zložiek mojej
činnosti bola prostitúcia, resp. jej sprostredkovanie.
Čo spoločnosť v jej úbohosti nedokázala a stále nedokáže rozdýchať a za čo ma stíhala. Napriek nespochybniteľnému faktu, že to tá istá spoločnosť veselo využívala – na čom sa nikdy nič nezmení (akokoľvek nerád výraz “nikdy” používam). Walter Block to v jeho knihe opísal, vysvetlil a zdôvodnil tak skvelo, ako by som to ja snáď dokázal po (ďalších) desiatich či dvadsiatich rokoch písania. Preto som si dovolil “iba” preložiť jeho text a máličko ho doladiť podľa môjho gusta.
Nejde o žiadny plagiát ani neporušujem nikoho autorské práva. Walter Block poskytol svoje dielo voľne k dispozícii v e-formátoch. Prečítaj si na mojom osobnom blogu celý text “Obhajoby neobhájiteľného” v češtine. Ak ťa zaujímajú aj témy ako kupliarstvo, vydieranie, konzum či predaj drog atď., atď.
V roku 1976, kedy pôvodný text vznikol a/alebo v USA (prinajmenšom vo viacerých štátoch)
bola a je prostitúcia čiastočne alebo úplne ilegálnou.
To u nás neplatí. Avšak natoľko zasahovať do diela, aby som preformuloval text do súladu so slovenskou legislatívou, nechcem. Párkrát zmienenú nelegálnosť najstaršieho remesla vnímaj teda v tomto kontexte. Nech sa páči, fenomenálny Walter Block a jeho mierne vyladené vyjadrenie na tému “prostitúcia”:
Podliehajú neustálemu obťažovaniu puritánskymi zákonmi, cirkevnými skupinami, obchodnou komorou atď. Napriek tomu prostitútky naďalej obchodujú s verejnosťou. Hodnotu ich služieb dokazuje skutočnosť, že ľudia ich naďalej vyhľadávajú aj napriek právnej a občianskej opozícii.
Prostitútku možno definovať ako osobu, ktorá vykonáva
dobrovoľné obchodovanie so sexuálnymi službami
za odplatu. Veľmi podstatnou, ak nie najpodstatnejšou zložkou tejto definície je práve táto dobrovoľnosť obchodu. Na obálke istého časopisu americký maliar Norman Rockwell ilustráciou vyjadril podstatu prostitúcie. Zobrazil v nej dovozcu mlieka a cukrára stojacich pri svojich nákladných autách, pričom mliekar jedol koláč a cukrár pil mlieko. Oboch evidentne (po)tešilo ich dobrovoľné obchodovanie/výmena.
Tí, ktorým chýba dostatočná predstavivosť, neuvidia žiadnu súvislosť medzi prostitútkou zabávajúcou svojho zákazníka a uvedeným vyobrazením situácie s mliekom a koláčom. V oboch prípadoch sa však dvaja ľudia stretli na dobrovoľnej báze v snahe dosiahnuť obojstrannú spokojnosť.
Ani v jednom prípade nebol použitý nátlak či podvod
Samozrejme, zákazník prostitútky sa môže neskôr rozhodnúť pre postoj, že služby, ktoré dostal, nestáli za peniaze, ktoré zaplatil. Podobne špičková prostitútka môže nadobudnúť pocit, že peniaze, ktoré jej boli vyplatené, nekompenzujú v úplnej výške služby, ktoré poskytla. Podobná nespokojnosť by mohla nastať aj v obchode s mliekom a koláčmi. Mlieko mohlo byť skysnuté a/alebo koláč nedopečený. Avšak tieto mrzutosti vznikli až po výmene a nezmenili (by) podstatu – dobrovoľnosť obchodu. Ak by všetci účastníci neboli súhlasili, (dobrovoľný) obchod by sa neuskutočnil.
Existujú napr. ženské aktivistky, ktoré budú neustále nariekať nad biedou a utláčaním prostitútok a považovať ich život za ponižujúci a vykorisťovaný. Prostitútka sama však nemá pocit, že by
prostitúcia a predaj sexu bol pre ňu ponižujúci.
Po porovnaní pozitív (krátke pracovné nasadenie za vysokú odmenu) s negatívami (obťažovanie zo strany polície, vynútené provízie pasáka, často nie práve inšpiratívne pracovné podmienky) sa prostitútka očividne rozhodla predsa len uprednostniť svoju prácu. Inak by v nej nepokračovala.
Samozrejme, existuje veľa negatívnych aspektov, ktoré prostitútky zažívajú a ktoré popierajú imidž “šťastnej šľapky”. Sú prostitútky, ktoré sú drogovo závislé, prostitútky, ktoré sú bité pasákmi a prostitútky, ktoré sú držané v bordeloch proti ich vôli. Ale tieto špinavé aspekty majú málo spoločného s podstatou kariéry prostitútky. Rovnako totiž existujú zdravotné sestry a lekári, ktorí sú unesení a nútení ošetriť zločincov a mafiánov; existujú tesári, ktorí sú drogovo závislí; existujú účtovníci, ktorých okradli kriminálnici. Napriek tomu len sotva by sme dospeli k záveru, že niektoré z týchto povolaní sú podozrivé, ponižujúce, príp. vykorisťovateľské. Život prostitútky je taký dobrý alebo zlý, ako si ona sama želá a zariadi, aby bol. Vstupuje doň dobrovoľne a kedykoľvek môže slobodne vystúpiť.
Prečo potom
všetko to obťažovanie, poťažmo zákaz prostitúcie?
Podobné impulzy nepochádzajú od zákazníka – ten je dobrovoľným účastníkom. Ak sa klient rozhodne, že financovanie prostitútky už viac nie je v jeho prospech, môže s ním prestať. Žiadna snaha o obmedzenie až zákaz prostitúcie určite nepochádza ani od prostitútok samotných. Tie sa dobrovoľne rozhodli a podujali poskytovať svoje služby. A môžu takmer vždy prestať v okamihu, keď zmenia názor na relatívne výhody tejto činnosti.
Zákaz prostitúcie je iniciovaný výlučne tzv. tretími stranami, ktoré nie sú priamo zapojené do tohto obchodu. Ich dôvody sa líšia od skupiny k skupine, od oblasti k oblasti a aj z roka na rok. Čo majú spoločné, to je fakt, že sú to strany vonkajšie. Nemajú žiadny podiel na obchode, neparticipujú na ňom a teda mali by byť totálne a z gruntu ignorované. Ak by o tom mohli rozhodovať, bolo by to rovnako absurdné, ako keby náhodný okoloidúci mal zakazovať vyššie opísaný obchod medzi mliekarom a cukrárom.
Prečo sa potom s týmito dvoma prípadmi zaobchádza tak diametrálne rozdielne? Predstav si ligu nazvanú “slušní konzumenti“, založenú s cieľom obhajovať doktrínu, že zapíjať koláč mliekom je “zlé”. Nech by bolo akokoľvek zdokladované, že liga proti koláčom s mliekom a liga proti prostitúcii má rovnakú intelektuálnu hodnotu – menovite žiadnu – reakcia na tieto dve aktivity by zostala výrazne rozdielnou. Pokus zakázať konzumáciu koláčov s mliekom by vyvolal skôr smiech, zatiaľ čo k snahe o zákaz prostitúcie má spoločnosť podstatne tolerantnejší až podporujúci postoj. Funguje tu niečo, čo spoľahlivo odoláva intelektuálnemu preskúmaniu a pochopeniu tejto otázky…
Prečo ešte stále nebola legalizovaná prostitúcia? *
Hoci argumenty proti tejto legalizácii sú absolútne neopodstatnené, nikdy doteraz neboli intelektuálnou komunitou napadnuté ako pochybné.
* Opakujem poznámku z úvodu textu: na Slovensku je prostitúcia legálnou. Ilegálnym je jej sprostredkovanie, kupliarstvo.
Rozdiel medzi obchodmi sexuálneho charakteru, ktoré sa vykonávajú v rámci prostitúcie a inými obchodmi, ako je napríklad výmena koláčov za mlieko, sa zdá byť založený na hanbe. Alebo prinajmenšom súvisí s tým, čo cítime, resp. čo je nám vnucované cítiť pri vyhliadke, že si budeme musieť “kúpiť sex”. Muž nie je “skutočným mužom” a žena v žiadnom prípade nemôže byť považovaná za ženu atraktívnu, ak za sex platí.
Nasledujúci notoricky známy erotický vtip to ilustruje. Dobrý vyzerajúci muž sa pýta atraktívnej a “cnostnej” ženy, či by s ním išla do postele za milión dolárov. Žena je z ponuky zhrozená. Po chvíli uvažovania však dospeje k záveru, že
akokoľvek zlá prostitúcia je, mohla by výťažok z nej
venovať na charitu a urobiť tým bezprecedentne dobrý skutok. Muž pôsobí očarujúco, nevyzerá ani najmenej nebezpečne či odpudzujúco. Hanblivo teda odpovie: “Súhlasím.” Vzápätí sa chlap pýta: “A čo tak za dvadsať dolárov?” Dotyčná rozhorčene odpovedá: “Ako sa opovažujete?! Čo si myslíš, že som za ženu?!” a strelí mu zaucho. Muž reaguje: “No, čo ste za ženu, v tom už máme jasno. Teraz sa snažíme dohodnúť na cene.”
Miera, do akej je jeho odpoveď úderom pre dotyčnú, je stále veľmi slabým odvarom toho,
akému pohŕdaniu čelí prostitúcia všeobecne.
Existujú dva prístupy, ktorými je možné bojovať proti postoju, že mať sex za peniaze je ponižujúce.
- Prvým by bol frontálny útok, ktorý by jednoducho tvrdo popieral, že platiť za sex je nesprávne. To by však sotva presvedčilo tých, ktorí prostitúciu bezvýhradne vnímajú ako zlo.
- Druhou možnosťou by bolo poukázať na fakt, že vždy platíme za sex – my všetci a zakaždým – a teda že nám absolútne neprináleží rýpať do dohody medzi prostitútkou a jej zákazníkom.
V akom zmysle možno tvrdiť, že úplne všetci aktéri akýchkoľvek sexuálnych aktivít sa v skutočnosti zúčastňujú obchodu? Prinajmenšom v tom, že musíme našim potenciálnym partnerom niečo ponúknuť, ak majú súhlasiť so sexom s nami. V explicitnom prípade prostitútky ide o ponuku finančnú.
V ostatných prípadoch nie je obchod až tak okatý
Mnohé modely a stereotypy zoznamovania sa však jasne zodpovedajú prostitučnému modelu. Od samca sa očakáva, že bude platiť za filmy, večere, kvety atď. A od samice zasa, že mu to skôr či neskôr vynahradí sexuálnymi službami. Manželstvo, v ktorom manžel zabezpečuje finančné zaistenie a manželka (za to) sexuálne uspokojenie, tiež úplne jasno zodpovedá tomuto princípu.
V skutočnosti sú všetky dobrovoľné medziľudské vzťahy, od milostných až po intelektuálne, obchodom. V prípade romantickej lásky a manželstva prebieha obchod na báze náklonnosti, ohľaduplnosti, láskavosti atď. Ak je výmena úspešnou, partneri v nej môžu nájsť šťastie. Avšak stále je to obchod. Je nespochybniteľné, že pokým nevenujeme náklonnosť, láskavosť či niečo ďalšie, čo partner očakáva a vyžaduje, nebude nič opätovať.
Kde existuje obchod, musí existovať platba zaň. A kde existujú platby za vzťahy (čo platí o sexuálnom styku rovnako ako o manželstve či niektorých vzorcoch zoznamovania), tam
existuje – vzhľadom na definíciu pojmu – prostitúcia.
Viacerí spoločenskí komentátori správne prirovnali manželstvo k prostitúcii. A pri pohľade z opačnej strany zasa všetky vzťahy, v ktorých dochádza k výmene (či už je ich súčasťou sex alebo nie), sú formou prostitúcie.
Namiesto odsudzovania takýchto vzťahov za ich podobnosť s prostitúciou, bolo by treba uvedomiť si, že prostitúcia je nespochybniteľne spravodlivou formou interakcie, ktorej sa z času na čas zúčastňujú mnohé, poťažmo (keď aj v rôznych formách) všetky ľudské bytosti. A dokonca nie iba ľudské. Voči žiadnemu z nich by sa nemali vznášať námietky – voči manželstvu, priateľstvu ani prostitúcii.
Zdrojom titulnej fotografie je archív administrátora webu. Zatiaľ sa ešte nedá napísať, že by robil skutočnú fototvorbu v pravom zmysle slova. Zatiaľ iba pre vlastnú radosť a zábavu „loví zaujímavé pohľady“.
