Aby moja mama rozprávala mojim deťom, ako píše sexblog/blog o sexualite od svojich 50-tich rokov, si predstaviť neviem. To však neznamená, že to je nemožné a že taký blog nebude mať úspech. Svedčí o tom príbeh hlavnej hrdinky nasledujúceho príbehu, ktorá sa volá Erica Jagger. *
* Poznámka editora portálu Andyho Morávka: podobne ako niektoré skratky píšem v mojich blogoch malými písmenami, lebo sa mi to prosto viac páči (napr. „bmw“ či „mhd“), tak nerešpektujem vymyslený slovenský prídavok „ová“ k priezviskám cudziniek. Keď sa raz Erica volá „Jagger“, tak sa volá Jagger a nie Jaggerová. Slovenský jazyk si vážim a patrím medzi tým, ktorí ho cielene pestujú a živia. Ale pravidlo kurvenia cudzích mien mi príde násilné a absolútne nevhodné. Do mojich blogov preto nepatrí a patriť nebude.
Erica je cca 52-ročná Američanka (nepodarilo sa vypátrať presný rok narodenia), ktorá sa po 20-ročnom manželstve rozviedla. Rozhodla sa, že pochová spoločnosťou vytvorenú fámu, že po 40-ke sú ženy pre mužov neviditeľné. Zo začiatku si to myslela aj ona, ale
ako tvrdí jej sexblog/blog o sexualite, mýlila sa.
Ona totiž mala mužov toľko, že by jej závidela nejedna tínedžerka.
Erica má aj vlastný instagram a twitter, kde prispieva svojimi veľmi sofistikovanými fotkami a popismi. Prvotne vzbudzujú dominantno-submisívny nádych, no stále sú veľmi sofistikované.
Po nejakom čase položila Erica Jagger sama sebe otázku: „Prečo to stále robím? Viem dôvod, prečo som začala – zbúrať spoločenský
predsudok, že ženy po 40-ke sú už len vyschnuté babizne.
Ale prečo v tom pokračujem?!“
Uvedomila si, že aj po tom, čo dosiahla svoj „point“, baví ju pokračovať v zdieľaní fotiek svojho tela v spodnej bielizni. A jej sexblog/blog o sexualite na internete odhaľuje veľkú časť jej sexuálneho života.
Jej známa Anne Rice, autorka erotickej trilógie „The Sleeping Beauty“ sa k Erice a jej internetovej prezentácii vyjadrila takto: „Je to ako tématický park dominantnosti a submisivity. Je to miesto, kde si užívaš fantáziu a nechávaš sa viesť mocou pekného muža alebo krásnej ženy. Popritom zažívaš to najlepšie potešenie bez nejakej vážnej ujmy. Myslím si že dôvod, prečo je to u ľudí tak obľúbené, je kombinácia sexuálity spojená s elegantným rozprávkovým svetom. Každá jedna stránka tohto príbehu je plná sexuálneho potešenia a naplnenia. Každá jedna stránka ti má priniesť iba uspokojenie. A čo je hlavné – neobsahuje žiadnu nudu. Vlastne je to všetko veľmi romantické.“
Erica Jagger sama v istom interview uvádza, že čím viac
prispievala na svoj sexblog/blog o sexualite článkami o sexe,
čím viac zverejňovala svoje nahé a erotické fotky – tým viac sa cítila bez nejakej moci. A tým viac mala chuť zakričať tým prenikavým hlasom v jej hlave, ktorý je, samozrejme, hlasom stredného veku a riadi sa názorom spoločnosti, nech „idú všetci rovno do piče“.
Jedným z dôvodov, prečo toľko ľudí v strednom uvádza, že ich sexuálny život je lepší ako kedykoľvek predtým, je to, že úloha sexu a sexuálnej fantázie rastie v opačnom pomere k postupnému poklesu veku. „Potešenie sa prehlbuje, keď sa smrť blíži. Existuje menej a menej dní na to, aby ste sa chopili… Takže naozaj – ak nie teraz, tak kedy?!“
Erica Jagger na svojich originálnych fotkách, zdroj: huffpost.com
2 komentáre
Muad'Dib
Keď sa žena raz v angličtine píše „Jagger“, tak je v slovenčine je to pekne-krásne Džägerová, a nie je to kurvenie mena, ale len jeho prispôsobovanie slovenčine – teda slovenskému pravopisu a slovenskej výslovnosti.
Jediným kurvením je tu kurvenie slovenčiny a otrocké prepisovanie mena Džägerovej do slovenčiny ako „Jagger“. Po takom dokurvení sa totiž napríklad nedá ani skloňovať. A jediné, čo je naozaj nevhodné, je kurvenie slovenčiny len z tej márnomyseľnosti, aby jej priezvisko bolo prepisované anglickým písmom.
Treba si len uvedomiť, že je to skrátka vlastnosť jazyka. Po príklady nemusíme chodiť ďaleko, stačí zájsť do neďalekej Litvy, kde sa aj súdruh Lenin volá „Vladimiras Iljičius Leninas“, a nikto sa tam nad tým nepohoršuje, ako sa nad tým pohoršujú tunajší samozvaní svetoobčania, ktorí si asi myslia, že budú niečím viac, ak budú kurviť svoj rodný jazyk.
Podobne je to pritom všade na svete – mená sa prispôsobujú jazykom a ich pravidlám, nie naopak.
Mýli sa aj Ľubomír Feldek, keď tvrdí, že používanie cudzích slov slovenčine neškodí; práve naopak, používanie cudzích slov slovenčine veľmi škodí, je to totiž ako vrážanie suchých kýpťov*) do zeme, sú to neživé prvky jazyka bez príbuzenských vzťahov s inými slovami, ktoré jazyk nemôžu ďalej rozvíjať. Takéto násilné štepenie slovenčiny cudzími slovami škodí jej prirodzenej slovotvorbe – a jazyk, ktorý ju nemá, sa stáva neživotaschopným, mŕtvym jazykom.
Mimochodom, slovo „kýpeť“ je možno príbuzné slovu „jagger“, ale až cez praindoeurópčinu.
Skazená blogerka
Ahoj 🙂
Pobavil si ma. Je to prvý komentár k mojim člankom celkovo. A henď takýto veselý. 🙂 Tesím sa a želám príjemný deň 🙂
Niektoré úpravy a zásahy do textu sú od Andyho… Ale súhlasím s ním takmer vo všetkom.