Pri všetkej úcte k tebe ako môjmu čitateľovi: mám silné pochybnosti, že čo i len tušíš, kto bol H. R. Giger, autor Votrelca. Umelec, z kresieb a malieb ktorého vychádza koncept Votrelcovho vzhľadu vrátane jeho hororovej, odpudivej, fascinujúcej krásy. Ozaj, a vieš, že “Alien” (originálny názov) sa medzičasom stal plnohodnotnou umeleckou franšízou?
Najprv teda k tej franšíze,
ktorú si veru H. R. Giger, autor Votrelca príliš neužil.
Formovať sa začala nie dlho pred jeho smrťou, naplno sa rozbehla až po nej. Jej obsahom sú v podstate všetky filmy, ktoré majú priamy súvis s pôvodnou myšlienkou Votrelca. O tej je, apropo, zrejme zbytočné písať. Pretože v príkrom protiklade k úvodnej vete blogu, tu zasa jednoducho neverím, že ak si plnoletou osobou, * nemáš aspoň úplne základnú predstavu o tejto filmovej sérii.
* Na jednej strane, neplnoletá osoba tu technicky vzaté nemá čo robiť. Na strane druhej, googliť, kto je jeho autorom dizajnovej predlohy Votrelca, smie aj sedemročná školáčka. A ja sa sotva môžem viniť z toho, že som ako výborný copywriter napísal a publikujem kvalitný seo text, ktorý našla.
A že je tých filmov medzičasom viac než dosť. Paradoxom je fakt, že čo sa hodnotenia diváckej obce týka, ide to s nimi dolu vodou. Podľa jedného z najrenomovanejších webov v oblasti klesá rating v “krásnej” súvislej postupnosti. Od najstaršieho “Votrelca” z 1979-eho roka (98 %) k najnovšiemu “Votrelec vs. Predator: Requiem” z roku 2007 (12 %). Rebríček nehodnotí rôzne tzv. spin-off či prequel filmy ako je napr. v tejto chvíli najnovší “Alien: Covenant” z roku 2017. Tento vývoj neprekvapuje – je to bežný osud podobných filmových sérií a príliš ma/nás to v tomto blogu nezaujíma.
Zaujíma nás samotný H. R. Giger, autor Votrelca
Švajčiarsky umelec, žijúci v rokoch 1940 až 2014, ktorého pôvodný koncept Votrelca bol bezmála zmietnutý zo stola. Dostal sa však k nemu scenárista Dan O’Bannon, na ktorého Gigerova tvorba pôsobila “znepokojujúco”.
Mimochodom, mladšiemu čitateľovi môže byť informačne bližšia novšia filmová záležitosť. O’Bannon bol jedným z pôvodných scenáristom pôvodnej verzie “Dune” z roku 1984. Už na nej sa H. R. Giger podieľal ako spolutvorca nábytku.
O’Bannon sa podľa jeho vyjadrenia nikdy predtým nestretol s
umením, ktoré by bolo hrôzostrašné a krásne zároveň.
Hans Rudolf “Ruedi” Giger po prvýkrát vystavoval svoju tvorbu už ako 26-ročný. Výstava mala obrovský úspech. Behom pár rokov sa umelcovo meno stalo známym v umeleckých kruhoch po celom svete. Určitým jeho odkazom či dedičstvom pre ľudstvo je Múzeum H. R. Gigera v zámočku St. Germain v švajčiarskej obci Gruyères. Zámok je či bol Gigerovým vlastníctvom, kúpil ho behom svojej umeleckej kariéry. Tej sa zopár rokov pred smrťou venovať prestal a orientoval sa už výlučne na múzeum. Rád by som naň odkázal, žiaľ, môžem odporučiť jedine osobnú návštevu. Webstránke tejto umeleckej prezentácie sa jej aktuálni držitelia prestali venovať odhadom tak pred desiatimi rokmi. Je príšerná.
Údajne v hlbokej podstate jednej svojej nočnej more
vďačí H. R. Giger, autor Votrelca, za jeho vznik.
(Nemôžem napísať, že by ma to akokoľvek prekvapilo.) Tá sa vraj stala impulzom k vzniku Gigerom ilustrovanej knihy “Necronomicon” – jednej z mnohých verzií. Príbeh tejto knihy je – mimo fotogalérie, samozrejme – možno najzaujímavejším prvkom celého tohto blogu. O diele s takýmto názvom sa totiž písalo celé desaťročia predtým, než jej prvá verzia reálne vznikla. Ak ťa táto téma čo len minimálne zaujala, vrelo odporúčam nakuknúť aspoň na uvedený stručný príbeh.
Za mňa osobne: H. R. Giger, autor Votrelca tvoril skutočne fascinujúco. Dokázal by som – a možno to raz urobím – vybrať si jeden obrázok a vyplniť ním niektorý z rámikov v zbierke na stene môjho bytu. Predsa len o niečo viac mi však sedí typ tvorby produkovanej Carolinou Falkholt.
