Každý z nás je len človek. Keď nazrieme do skutočne hlbokej minulosti, môžeme zistiť, že už prví dvaja ľudia – Adam a Eva, boli priťahovaní zakázanými vecami. Veď všetci vieme, prečo boli vykázaní z raja. Sex zohráva v dejinách občas hlavnú úlohu a najstaršie remeslo na svete je medzi nami od začiatku. Mrknime sa veľmi stručne na dejiny erotických služieb.
Dejiny erotických služieb: Babylon
Veľmi, veľmi dávno, zhruba 4500 rokov pred Kristom neexistovala prostitúcia tak, ako ju poznáme dnes – teda ako niečo normálne a v podstate úplne bežné. Mohlo to byť napr. preto, že v tom čase súkromný majetok neexistoval a nikto sa preto za ním nemohol naháňať. Každý sa delil o všetko. Naozaj o všetko, vrátane partnerov. Ďalej tu prevládal matriarchát, teda uznanie žien ako symboly plodnosti. Poskytovať túto plodnosť ďalším ľuďom za peniaze neprichádzalo do úvahy. Ani vtedy však človek nebol hlúpy a bol si vedomý, čo sex znamená.
Dejiny erotických služieb pokračujú Sumermi. Ich zachované modlitby ukazujú, že chrámy obývali ženy, ktoré sa zasvätili božstvu, zatiaľ čo ostatným ľuďom slúžili ako služobné alebo milenky. Staroveký Babylon mal tradíciu, podľa ktorej sa musela každá žena minimálne raz za svoj život vyspať s cudzím chlapom v chráme Afrodity. Na oplátku jej muž daroval peniaze, ktoré sa nedali odmietnuť, pretože to v tom čase protirečilo náboženstvu.
Ďalej tu bola hosťovská prostitúcia. Gazda domu mohol ponúkať svoju ženu, dcéru alebo slúžku ako dar svojim hosťom či iným pocestným. Aj na sex. Ak počas toho počali dieťa, ešte lepšie. Považovalo sa to za dobrú vec. Niektorí pocestní pochádzajúci z iných kultúr mali dovolené vlastniť majetok, ktorým neraz obdarovali matku svojho budúceho dieťaťa. To nikdy nebolo na škodu.
Sex a staroveké Grécko
Skutočne prvý nevestinec vznikol v starovekom Grécku. Čo je však zaujímavejšie, to je jeho vtedajší účel. Mal totiž slúžiť ako liečebňa proti homosexualite. Známy grécky filozof Solón bol ten, kto túto formu liečby predpísal nižšej vrstve obyvateľstva. Výsledok? Pozitívny. Menej nepokojov a znížená kriminalita.
Dejiny erotických služieb pokračujú Rímom
Kto si pamätá hodiny dejepisu (na ktorých sa, žiaľ, nepreberali dejiny erotických služieb) vie, že Rím neskôr Grécko obsadil. Nový vládca získal všetky výhody zotročenej krajiny, ku ktorým patrili aj sexuálne služby a to konkrétne nevestince. Rímsky národ bol prvým, ktorý spopularizoval erotické hračky. Latinčina sa už síce nepoužíva, no kto si dal tú námahu naučiť sa ju, vie, že patrí medzi najviac pornografické jazyky. Rím sa skrátka nehanbil znázorniť sexuálny akt ako zábavu. Stačí pozrieť sa do Neapolského múzea, kde je možné nájsť naturalistické fresky a sošky, ktoré to dokazujú.
Rímska ríša patrila medzi najväčšie na svete. Dokázalo to najmä vďaka svojej obrovskej armáde. Tvorili ju vojaci, ktorí tiež mali svoje potreby a ktoré uspokojovali v mobilných nevestincoch. Tie si vyslúžili vtipné prezývky ako “bonboniéra” či “batalión útechy”.
Dejiny erotických služieb: stredovek
V tomto čase sa už erotické služby považovali za bežnú vec, no zároveň sa stretli s väčším odporom. Koncom 14-teho storočia sa mnoho nevestincov zrušilo a prostitúcia bola trestaná. Dôvod? Čoraz viac sa do celej Európy rozširujúci syfilis. Na konci stredoveku už boli erotické služby nelegálne, kvôli čomu sa museli prispôsobiť. Vstúpili do podsvetia. Bohužiaľ, prinieslo to so sebou negatívne dôsledky, kedy sa rozširoval obchod so ženami, vykorisťovanie a kriminalita.
Renesancia, kurtizány a rozkvet zábavy
Čas rozkvetu nesúvisel iba s kultúrou, umením a vedou – ale aj erotickými službami. Objavili sa kurtizány, považované za spoločensky akceptovanú formu prostitúcie. Kultúra a špeciálne spoločenské štruktúry umožnili vhodné podmienky na rozvíjanie duchovnej krásy a lásky na predaj.
Dejiny erotických služieb a NÁŠ SVET
Pád bývalého režimu po roku 1989 otvoril dvere pre rozšírenie erotických služieb, ktorých niektoré formy ako napr. erotické salóny fungujú ako oficiálna podnikateľská činnosť. Čo sa týka legislatívy, nie sú zakázané, no ani regulované štátom ako je tomu napr. v Holandsku alebo u našich susedov Maďarov a Rakúšanov. Ktovie, možno sa to v budúcnosti zmení, no nateraz ostávajú vo verejnosti ako tabu.
